Vplyv koronavírusu na užívanie alkoholu

Covid-19 Zdravotnícke novinky

V období za posledné dva mesiace narástol počet ľudí, ktorí nadmerne užívajú alkohol. Stúpol počet manželských konfliktov, rodičia zrazu zistili, že ich deti pijú, niektoré aj drogujú. Viac o vplyve koronavírusu na ľudskú psychiku, o tom, ako bojovať so strachom a iných zaujímavostiach porozprával rodák zo Srbska, šéf psychiatrických ambulancií nemocnice v Brezne, zároveň fotograf, muzikant, autor niekoľkých kníh, všetko v jednej osobe – MUDr. Milan Ignjatovič.

Ako vnímate obdobie pandémie Covid-19 z pohľadu lekára?

– Ak by som hovoril o faktoch, ľudí by to zneistilo. Jedna vec, čo viem a dozvedel som sa to z vedeckých časopisov je, že koronavírus bol prakticky patentovaný v roku 2014, ako aj vírus HIV v roku 1984, SARS, Ebola atď. Každý rok čistou náhodou sa vyrobí vakcína, zmiešaná povedzme z troch látok, ktorá podľa predpokladov odborníkov by mohla pomôcť ľuďom alebo im má aspoň zvýšiť imunitu. Nemusí to však platiť vždy. Napríklad pri chrípke sa ľudia sťažujú, že dostali vakcínu a napriek tomu ochoreli. Ono chrípku a virózu treba rozlišovať. Známe je, že pri chrípke máme bolesti kĺbov, vysoké teploty, slabosť, s virózou vieme vychádzať, ide napríklad len o škrabkanie v hrdle a podobne. V súvislosti s koronavírusom na celom svete ochoreli 3 milióny ľudí, čo môže byť označené za pandémiu. Ale, ak si vezmeme španielsku chrípku pred sto rokmi, tak to bola pandémia skutočne veľmi zlá. Zomrelo na ňu viac ako 20 miliónov ľudí. Hovorím o tom z dôvodu, že ak je chrípka invazívna, mala by najprv pôsobiť na deti, lebo nemajú vyvinutú imunitu do 6 rokov a prakticky sú najohrozenejšou skupinou. Samozrejme to platí aj u starších ľudí, ktorí sa pravidelne očkujú a tým pádom intenzita účinku látky, ktorá by „mohla spôsobiť“ veľké poškodenie až smrť, tak by mala napadnúť deti. My vieme, že deti sú teraz len nosičmi Covid-19. Pokiaľ je to pravdivé, mutácia buď umelo alebo náhodou nejakým spôsobom je zameraná na starších ľudí. Presvedčili sme sa o tom aj na Slovensku, hlavne v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb a som rád, že opatrenia sú práve tam najprísnejšie. Existuje jedna zaujímavosť, nazývaná interferencia. To znamená, kto za posledných desať rokov dostal vakcínu prakticky na chrípku, a môžu to byť aj mladší ľudia, podľa PCR testu môžu byť falošne pozitívni.

Podľa vášho názoru, PCR testy môžu byť nespoľahlivé?

– Evidujeme prípady, kedy pacienti sú pozitívni, idú do karantény, odmerajú im PCR, nie sú pozitívni, vrátia sa do domácej izolácie, PCR je pozitívne. Podľa jednej vedkyne treba urobiť 55 PCR testov za sebou každý deň. Sám autor tohto PCR testu v 80-tych rokoch povedal, že to nie je test na diagnostiku. Otázna je aj doba inkubácie, niektorí hovoria, že sú nutné 2 týždne, iní 37 dní alebo 8 týždňov. Toto je môj medicínsky pohľad, čo som sa dočítal a dozvedel od kolegov zo Srbska, lebo som s nimi v stálom kontakte.

Ste rodák zo srbského Belehradu, aká je tam situácia?

– V Srbsku je veľmi ohrozená populácia, čo sa týka lekárov, ide hlavne o rizikové skupiny, starších ľudí. Mám aj kolegyňu pediatričku, ktorá bola pozitívna na Covid-19, ale dostala sa z toho. Čistou náhodou sa nakazila od študenta medicíny z Rumunska, ktorý bol repatriovaný a tým pádom to preniesol. Problém repatriácie prináša aj nových nosičov.

Ako koronavírus vplýva na ľudskú psychiku?

– Problémom je, že na ľudí začal pôsobiť až vtedy, keď sa zaviedli opatrenia. Pred tým bolo všetko akože voľné, potom sa to zrazu zastavilo. Čo však vnímam pozitívne, pretože už bolo na čase pozastaviť sa, lebo sme sa veľmi urýchlili. Keď som prišiel pracovať do Brezna, povedal som si, že tu hlavnou emóciou u ľudí je smútok. Smútok za starými časmi. Nikto nemá na nikoho čas, sused suseda nepozná, ľudia si nepomáhajú ako niekedy. Chýba im súdržnosť, ľudskosť, láskavosť. Moje princípy, ktoré presadzujem a hovorím každému pacientovi, sú úcta, rešpekt, láska. Ak aj niekto niekomu ubližuje, treba pochopiť aj tú druhú osobu, prečo to robí. Možno aj on má nejaký problém, ktorému nerozumie. Vzorce správania vznikajú u ľudí do 6 rokov, potom ich len opakujeme. Mal som v ambulanciu jednu úzkostnú mamičku, ktorá učí deti, že pes je nebezpečný a teraz majú z neho fóbiu. Nazývame to modelovanie. A tak sa to celé týka aj ochorenia Covid-19 – fóbia, rúška, informácie z médií, že ide o smrteľnú chorobu, atď. Ľudia sa začali báť. Vláda zaviedla opatrenia, ktoré viedli k izolácii, čo je dobré u ľudí, ktorí majú záhradu, dvor, ale povedzme si objektívne, nie u tých, ktorí majú byt. V období, ktoré prežívame posledné dva mesiace, narástol počet ľudí, ktorí nadmerne užívajú alkohol. To sú najčastejšími pacientmi v ambulancii. Stúpol počet manželských konfliktov, rodičia zrazu zistili, že ich deti pijú alebo aj drogujú. Doteraz na deti nemali čas, lebo pracovali. Ak mal niekto preddispozície na úzkostné stavy, tak sa to zvýraznilo. Aj po Covide bude práce veľa. Mám skúsenosti z vojny v Srbsku, kde som vyrastal. Môj kolega robil dizertačnú prácu, týkala sa utečencov a ich tráum, čo tam prežili. Desať rokov počas vojny tam vládla súdržnosť, rozdelili sa o maličkosť, prežívali vojnu spolu, báli sa o svoje rodiny a boli si veľmi blízki. Mali aj úzkosti, depresie. Ale keď sa vojna skončila, vtedy akoby sa uvoľnili aj obranné mechanizmy, prišiel nový život.

Ako sa naučiť bojovať so strachom?

– Strach je primárna emócia, keď sa narodíme, dostaneme ju do vienka. Ak sa teraz hneváme, prečo to už nekončí, aby sme mohli vypiť kávu v nejakej záhrade, je to zbytočné, iba si ubližujeme. Ale môžeme strach kreatívne spracovať iným mechanizmom – športom, prechádzkou po krásnych horách, ručnými prácami. Napríklad moja starká bola krajčírka, tak mi ušila nohavice do školy, teta uplietla sveter, ujo robil gobelíny, a tak sa večer zastavili a relaxovali. Strávili na dedine pokojný život. Opäť sa to vracia a kvitujem, že ľudia si to uvedomujú. Byť nápomocný a mať fyzický dôkaz toho, že som niečo urobil. Fantazírovať, čo by bolo, keby bolo, to je ťažké. Opatrne s hnevom, teraz by mal hlavne prevládať princíp úcta, rešpekt, láska. Aj keď môžeme vynadať, odventilovať svoje emócie, alebo povedať niečo zlé, potom sa však treba rýchlo prehodiť na druhú koľaj.

V ambulancii, ktorá sídli v časti detskej polikliniky breznianskej nemocnice na prízemí, ste boli k dispozícii bez prerušenia ordinačných hodín. Aké karanténne opatrenia máte zavedené?

– Ja som citlivý na svoj personál, všetky kolegyne mám veľmi rád. Dožil som sa toho, že náhodou som prišiel do Brezna a mám super sestričku, ktorá urobí 90 % konštruktívnej práce, vybaví administratívu a je veľmi príjemná aj k pacientom. Nakoľko som tu menovaný šéf, dbám o to, aby všetci boli v bezpečí, pretože si vážim ich prácu. Od začiatku u nás platia rôznorodé opatrenia – rúška, de-zinfekcia, telefonické konzultácie, sestrička meria teplotu, zisťuje cestovateľskú anamnézu. Sme otvorení k spolupráci akéhokoľvek druhu, čo bolo v našej ambulancii ešte pred tým, ako sa začali nosiť rúška. Máme veľa pacientov, ktorí užívajú injekcie v rôznych intervaloch, ktoré sme po konzultácii v čase pandémie predlžovali. V psychiatrii injekcia nepočká, pacienti sú na ne odkázaní. Všetko robíme v prospech pacientov, aby mali pohodlie, aby sa v nemocnici nenakazili, keďže je tu dosť veľký pohyb ľudí.

Čo nám všetkým odporúčate na záver?

– Stráviť veľa času na slnku. Odporúčam veľkú opatrnosť a rešpekt voči PCR testu, ktorý nie je diagnostický. Môže byť falošne pozitívny a tým pádom ľudí dostaneme do nepríjemných situácií. Izolujeme ich, potom pribúda stres, strach a ten zoslabuje celý imunitný organizmus. Byť objektívne informovaní, kto niečomu nerozumie, môže nám zavolať, vysvetlíme im to jednoducho a na rovinu. Hlavne mladší počúvajte svojich starých rodičov, ako sa niekedy žilo, ako sa mali radi, ako si pomáhali. Menej strachu zo všetkého, všade platí pravidlo – úcta, rešpekt, láska. A tú voľnú nedeľu, čo nám Pán Boh dal, myslím, že to nie je náhoda. Tú treba využiť pre seba, rodinu, svoje záľuby, budeme mať menej stresu.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor

Článok prevzatý z www.brezno.sk

Foto: zdroj internet